|
História
Lietanie na závesných klzákoch je úzko späté s vývojom lietadla. Klzáky stavané okolo roku 1898 Ottom Lilienthalom umožňovali
pri dobrých poveternostných podmienkach pekné lety. Mali však vážnu slabinu - nedostatočnú stabilitu, ktorá stála Lilienthala život. Z podobných dôvodov
skončili neúspešne i snahy ďalších konštruktérov. i keď nie tak tragicky. Je však pravdepodobné, že pokiaľ by sa snaha neskorších kvalifikovaných
konštruktérov obracala k zostrojeniu dobrého závesného klzáku, určite by tento typ existoval už dávno. Ale snaha konštruktérov sa orientovala celkom opačne.
Ich cieľom bolo dosiahnutie čo najvyššej rýchlosti, umožňujúci praktické využitie lietadla.
Súčasný závesný klzák bol objavený vlastne náhodou. Pri hľadaní prostriedkov pre návrat kozmických lodí v NASA. Bolo skúšané i krýdlo tvorené plachtou napnutou medzi troma trubkami, podľa staršieho patentu výzkumu Dr. Francisa Melvina Rogalo. Pre nespoľahlivosť pri vysokých rýchlostiach bolo Rogallovo krídlo ako prostriedok na pristátie kozmisckej lode zamietnuté.
Jednoduchosť klzákov však zaujala nadšencov - amatérov v Amerike a Austrálii, ktorí krídlo vybavili úväzom a hrazdou a v roku 1964 uskutočnili
prvý kĺzavý let. Vznikol jednoduchý ľahký klsadací závesný klzák, dodnes označovaný ako rogalo, alebo pre typycký tvar krýdla "deltaplán"..
Niektorý letecký odborníci (hlavne u nás "za železnou oponou") predpovedali rogalu pre jeho nedokonalosť skorý zánik, ale ich skeptická predpoveď sa nesplnila.
Už v roku 1975 prijala FAI (Medzinárodná letecká federácia) závesné lietanie, medzi ostatné letecké odbornosti. Obľuba tohoto športu sa rýchlo rozšírila po celom svete, zvášť po vzniku motorového závesného klzáku. U nás je závesné lietanie organizované od roku 1980 (vtedajšie Československo).
Od prvého rogala z bambusových tyčí sa dnešný závesný klzák, po tridsiatich rokoch vývoja značne odlišuje. Zvýšila sa bezpečnosť a niekoľko násobne i výkonnosť, to hlavné však zostalo: jednoduchosť. Nízka obstarávacia cena spôsobila, že závesný klzák môže vlastniť každý, kto má o lietanie záujem.
Prevzaté z publikáce:
Oldřich Olšanský: Aerodynamika a mechanika letu
|
|
|